utorok 23. novembra 2010

Zavináč po slovensky

Minulý týždeň vyvolal na Sme.sk búrlivú debatu článok "Ako volajú e-mailový "zavináč" vo svete"? Tento nepodpísaný článok (čtk,mg,mag), v ktorom sa autori odvolávajú na lingvistku Karen Steffen Chung... len kopíruje väčšinu obsahu z tohto blogu publikovaného streda, 21. 11. 2007 autor headoff (neznámy), ktorý je zase zhodný s blogom netspeak z 27.07.2006 23:03 tiež neznámy autor.

Článok vôbec nespomína, že išlo o výskum z roku 1996 (tu je A Natural History of the @ Sign z roku 1996 na wayback archíve ). Pôvodný neznámy autor, ktorý možno len zrecykloval texty píše: Tieto texty vznikali na prelome storočí a to na akademické účely - naháňal som nimi zápočty na škole, ktorá nemá nič spoločné s IT, internetom, programovaním, matematikou ani žiadnou inou exaktnou vedou. Pri ich prehnane kritickom posudzovaní berte do úvahy ich “sešlost věkem”.

Čo je zaujímavejšie je, že na Slovenku sa nedá vysledovať z internetu ako vzniklo pomenovanie zavináč. Sme diskutér Co to v tejto diskusii píše: "A ja doplnim ze "zavinac" v slovencine nema nic spolocne s kyslou rybickou ani s pecivom. Zavinac je skratka od neoficialne oficialneho slovenskeho nazvu "zavinute A". So zavinacom (rybou) to neznali ludia zacali spajat az neskor."

Isté je len to že Deja usenet archive ktorý prevzal google ukazuje že v roku 1993 už bol zavináč používaný: najstaršia zmienka je zadosti(zavináč)seminarky.cz Daňový systém a EU - Seminarky.cz 1 post - Last post: Jan 1, 1993 http://www.google.com/url?url=http://www.seminarky.cz/detail.php%3Fid%3D486&ei=bKjmTI6RFtbL_AaS8ZjECw&sa=t&ct=res&cd=3&source=groups&usg=AFQjCNE0spO4C5hSZlvNguCIFgbC1ZewnA

Pôvodný autor píše: "Označovanie @ predtým ako sa v jazykoch vytvorila jednotná (alebo aspoň nejaká terminológia) bolo často vyjadrované komickými pomôckami ako "to áčko s chvostíkom okolo" alebo "však viete čo". Počítačovo zdatnejší jedinci hovorili o "tej veci nad dvojkou".[9]

Ak vie niekto o požívaní označenia "zavináč" alebo "zavinute A" pre znak "@" dajte mi prosím vedieť.

Zavináč @ podľa mňa –––––––––––––––––

Jeho najbežnejšie je použitie v e-mailovej adrese, kde oddeľuje meno používateľa (časť pred zavináčom) od označenia počítačovej domény (počítača). Napr. meno@doména.org čítame ako „meno zavináč doména bodka org“ . Tí, odvážnejší ho však čítajú „meno na doména bodka org“ v kontakte s cudzinou je najpoužívanejšie „meno at doména dot org“.

Pred rokom 1971 znak @ "at" (po slovensky v, na, za, po) používali obchodníci v zmysle "po" znamenajúcom jednotkovú cenu (kus za cenu). Napríklad: 7 kusov @ 2 doláre je 14 dolárov. Tento znak preto obsahoval aj prvý americký písací stroj z roku 1885 ako i štadardná klávesnica IBM z roku 1961. Znak @ sa preto stal súčaťou ASCII sady znakov v roku 1963 akosi automaticky.

Osud tohto znaku zmenil Raymond (Ray) Samuel Tomlinson (nar.1941) v roku 1971 Pozri http://en.wikipedia.org/wiki/Raymond_Tomlinson . Vtedy zamestnanec BBN Technologies (pôvodne Bolt, Beranek and Newman) mal za úlohu vyvinúť program na posielanie súborov vo vtedajšej sieti ARPANet (ktorá sa stala základom globálneho internetu). Okrem tejto úlohy, však vyvinul aj program, ktorý umožňoval posielať správy z jednej siete do druhej. Predtým si užívatelia mohli posielať správy len ak boli na rovnakom počítači alebo neskôr v rovnakej sieti. Aby bolo možné poslať správu niekomu na inej sieti rozhodol sa Tomlinson použiť @ na oddelenie mena od názvu počítača a to práve preto, že bolo nepravdepodobné, že by meno alebo názov počítača obsahovali @. Jednoducho si vybral najmenej používaný znak pre označenie mien. Odvtedy sa z najmenej používaného znaku stal jeden z najznámejších a jeho význam sa zmenil na "z" alebo "na" v zmysle určenia miesta. Pretože znak bol tak málo známy (v angličtine je jeho oficiálny názov len "commercial at") ponechal dostatočne široké pole pre príjemcov el. pošty z iných krajín na jeho pomenovanie. Vtedy neexistovala žiadna "normotvorná" komisia, a preto sa odrazila nejasná podoba znaku v širokom spektre názvov, podľa predstavivosti prvých používateľov. U nás a v Čechách pripomínal @ zavináč (zavinutý řez z rybího masa a zeleniny, naložený v kyselém nálevu), čo je aj jedlo aj zviera. Podobne je to v Taliansku, kde je to slimák (chiocciola) a po maďarsky „červík“ alebo „larva“ (kukac). V Izraeli sa @ označuje ako "Strudl". V ostatných krajinách má @ názov podľa zvierat. Po nemecky: Klammeraffe (doslova: „zachytávajúca sa opica“), po slovinsky: afna („opička“), po srbsky: "majmunče" („opička“), poľsky małpa/małpka („opička“) a po rusky pes/psíček (sabaka/sabačka), grécky "kačička" a podobne. Aj v Čechách je možné okrem zavináča sa stretnúť aj s hovorými označeniami: "salamander" alebo "prasátko".

Mimochodom:

  1. Spočiatku Tomplinson neprikladal svojmu pogramu 'Send Message' veľký význam. Dokonca zabudol aká bola vôbec prvá správa, ktorú emailom odoslal. Keď Tomlinson ukázal program svojmu kolegovi Jerry Burchfieldovi, povedal mu podľa časopisu Forbes: "Nikomu to nehovor! To nie je to, na čom sme mali pracovať." Nie je sa ani čomu diviť. V roku 1972 celý internet (ARPANET) pozostával z 23 počítačov. Len pracovníci výpočtových stredísk University of California v Los Angeles (UCLA), University of California v Santa Barbare a University of Utah, teda jediných vzájomne zosieťovaných pracovísk na svete, mohli tušiť, že sa rodí nový spôsob komunikácie. Zlom nastal až keď email začal využívať riaditeľ DARPA Larry Roberts a tým donútil používať ho aj všetkých podriadených.
  2. Vynález emailu zmenil životy mnohých, nie však Tomplinsa samotného. V roku 1998 povedal: "Inovácia je niekedy dobre odmenená, ale nie táto.", s tým, že stále pracuje pre firmu CyberTrust na vývoji zvyšovania bezpečnosti e-commerce. Toplinson mal v roku 1971 klávesnicu "Model 33 Teletype"
  1. Pri zvieracích názvoch však dochádza aj ku kurióznemu úkazu. Elektronická pošta e-mail v súčasnosti predstavuje jeden z najrýchlejších prostriedkov jednosmernej asynchrónnej komunikácie. Ako jej protiklad a hanlivé označenie pomalej klasickej pošty sa na internete zaviedol pojem snail-mail čiže slimačia pošta. Paradoxne však niektoré národy v @ vidia slimáka.
  2. @ môže byť začiatok mena napríklad na tweeter. Vo všeobecnosti má aj význam "pri" napríklad density @ 275 K znamená hustota pri 275 stupňoch kelvina
  3. Nemecké Klammeraffe môže byť slovnou hračkou pretože Klamme je aj kancelárska sponka
  4. Ak meno@gmail.com sa má čítať ako meno zavináč gmail bodka com alebo meno at gmail dot com ako treba čítať: zavinac@bodka.sk , at@dot.dot , hu@hu.hu
  5. Zavináč má v kódování Unicode aj v ASCII tabuľke kód 64. Na slovenskej počítačovej klávesnici sa dá "vyčarovať" aj kombinácíou pravý Alt+V, ľevý CTRL+Alt+V alebo Alt+64 na numerickej klávesnici. Po prepnutí na anglickú (EN) klávesnicu je na klávese ako číslo 2 (na slovenskej ľ) dosiahnuteľný pomocou SHIFT+2.

Čítajte viac:

http://en.wikipedia.org/wiki/@_sign

Poznámka:

(na http://web.archive.org ani na http://www.webarchiv.cz/sa zavináč nedal vypátrať pred rokom 1993)